Dostať sa tam, kam by sa nikto bez autorizácie dostať nemal – a navyše so schopnosťou vlastnej reprodukcie. Práve na to slúži malware, čiže škodlivý program alebo kód, ktorým sa kyberzločinci snažia infikovať vaše zariadenie. Ako sa od 60. rokov minulého storočia vyvíjal a na aké typy škodlivých programov dnes môžete naraziť?
Od teórie až po „neželanú“ prax
História malwaru siaha až do 60. rokov 20. storočia, keď sa začali objavovať prvé teoretické koncepty. Keď vznikali moderné počítače, priekopnícky matematik a účastník projektu Manhattan (na vývoj jadrových zbraní) John von Neumann vyvíjal koncept programu, ktorý sa mohol reprodukovať a šíriť v celom systéme. Jeho práca The Theory of Self-Reproducing Automata (Teória samoreprodukujúcich sa automatov) sa stala základom dnešných počítačových vírusov.
V roku 1971 potom vznikol prvý známy vírus nazvaný „Creeper worm“ (čiže červík plíživý), ktorý vyvinul Bob Thomas ako experimentálny program a ktorého jediným účelom bolo zobraziť správu: „I'm the creeper, catch me if you can!“ na infikovaných systémoch. Vírus bol určený na pohyb medzi rôznymi počítačmi v sieti ARPANET, predchodcom moderného internetu. O malwar však ešte nešlo. Prečo? Pretože jeho cieľom nebolo spôsobiť škodu.
Z jedného miesta do celého sveta
Morrisov červ z roku 1988 je ďalším predchodcom malwaru, ktorý nebol vytvorený so zlým úmyslom, ale skôr ako ukážka technického konceptu. Nanešťastie pre jeho tvorcu, študenta Harvardu Roberta Morrisa, sa červ čoskoro ukázal byť oveľa účinnejší, než pri jeho tvorbe predpokladal. V tom čase malo prístup na internet len asi 60 000 počítačov, väčšinou na univerzitách a v armáde. Červ, ktorý bol navrhnutý tak, aby využíval zadné vrátka v unixových systémoch a zostal skrytý, sa rýchlo šíril, kopíroval sa znova a znova a infikoval vtedy plných 10 % všetkých počítačov pripojených k sieti.
Okrem toho, že sa červ kopíroval do iných počítačov, mal tiež schopnosť sa neúnavne duplikovať na už zasiahnutom počítači, a tým neúmyselne spotrebovával pamäť, až úplne zastavil činnosť tohto počítača. Ako prvý rozsiahly internetový kybernetický útok na svete spôsobil tento incident škody, ktoré sa podľa niektorých odhadov počítajú na milióny. Robert Morris sa za svoj podiel na ňom stal prvým človekom, ktorý bol v Spojených štátoch odsúdený za kybernetický podvod.
2000: vírus ILOVEYOU alebo začiatky sociálneho inžinierstva
Keď si 24-ročný obyvateľ Filipín Onel de Guzman nemohol dovoliť vytáčané pripojenie na internet, vytvoril makrovírus ILOVEYOU, ktorý kradol cudzie heslá iných používateľov internetu. Na stiahnutie škodlivej prílohy ich zmanipuloval tak, že do e-mailu pridával textové prílohy s názvom ILOVEYOU, čo vzbudzovalo zvedavosť používateľov. Keď však používateľ otvoril prílohu, vírus sa spustil a začal prepisovať súbory v infikovanom systéme. Potom sa automaticky rozoslal na všetky kontakty v adresári postihnutého používateľa.
Dokonca sa mu na krátky čas podarilo vyradiť z prevádzky počítačový systém britského parlamentu: webový server britskej hornej komory bol pravdepodobne zasiahnutý zvýšenou prevádzkou a preťažením spôsobeným masovým rozosielaním e-mailov infikovaných vírusom. Servery, ktoré boli v tom čase menej robustné ako dnes, sa pod náporom kolabujúcich systémov a prenosu dát mohli ľahko a rýchlo stať nefunkčnými.
Keď sa trójsky kôň ocitol v kyberpriestore
V roku 2007 sa objavil vírus s názvom Zeus, ktorý infikoval osobné počítače prostredníctvom phishingu alebo stiahnutím zo závadných webových stránok. Ukázal nebezpečný potenciál vírusu typu trójsky kôň, ktorý môže prenášať hneď niekoľko rôznych typov škodlivého softvéru.
Vírus typu trójsky kôň sa maskuje ako legitímny program alebo súbor, aby oklamal používateľa a umožnil útočníkovi získať prístup k systému. Keď je trójsky kôň spustený, môže otvoriť zadné vrátka pre ďalšie škodlivé aktivity, ako je krádež dát alebo inštalácia ďalších vírusov. S rastúcou sofistikovanosťou týchto útokov sa objavili prvé formy ransomvéru, keď škodlivý softvér zašifruje dáta obete a požaduje výkupné za ich odblokovanie.
Ďalší trójsky kôň, Emotet, je ukážkovým príkladom tzv. polymorfného malwaru, ktorý funguje tak, že pri každej reprodukcii mierne pozmení svoj vlastný kód, čím vytvorí nie presnú kópiu, ale variant, ktorý je rovnako nebezpečný. Vďaka tejto vlastnosti sťažuje detekciu programom na ochranu pred škodlivým softvérom. Rovnako ako trójsky kôň Zeus aj Emotet pretrváva ako modulárny program používaný na šírenie ďalších foriem malwaru a šíri sa prostredníctvom phishingových e-mailov.
Botnet Mirai a začiatok kyberšpionáže
S tým, ako sa počítače neustále vyvíjajú a rozvetvujú sa od stolových počítačov cez notebooky až po mobilné zariadenia a množstvo sieťových zariadení, sa vyvíja aj malwar. S rozvojom internetu vecí (IoT) priniesli pripojené inteligentné zariadenia novú obrovskú vlnu zraniteľností. Botnet Mirai, ktorý v roku 2016 vytvoril vysokoškolský študent Paras Jha, našiel a ovládol obrovské množstvo prevažne priemyselných kamier s nedostatočným zabezpečením, ktoré boli pripojené k internetu vecí.
Aj keď malwar zohrával v kybernetickej vojne úlohu už mnoho rokov, rok 2017 bol pre štátom podporované kybernetické útoky a virtuálnu špionáž výnimočný, počnúc relatívne nenápadným ransomvérom Petya. Ten bol síce nebezpečný a šíril sa prostredníctvom phishingu, ale obzvlášť zákernou sa stala až jeho modifikácia do variantu NotPetya (ktorý je navyše spájaný s ruskou rozviedkou). Tento program, ktorý sa tváril ako ransomvér, v skutočnosti nedisponoval možnosťou zašifrované dáta dešifrovať – a tak ničil používateľské dáta, aj keď bolo výkupné zaslané. V tom istom roku podobný ransomvérový červ WannaCry zasiahol množstvo významných cieľov v Európe, najmä britskú Národnú zdravotnú službu.
Ako sa brániť proti malwaru?
Ochrana pred malvérom si vyžaduje kombináciu technických opatrení a správnych používateľských návykov:
Základom je pravidelná aktualizácia všetkého softvéru, vrátane operačného systému a všetkých aplikácií, aby sa eliminovali známe zraniteľnosti.
Spoločnosť Trend Micro odporúča zamerať sa aj na cloudové prostredie. Prieskum z roku 2023 medzi 350 významnými spoločnosťami ukázal, že aj na najrozšírenejšej platforme pre orchestráciu cloudových kontajnerov Kubernetes bolo minimálne 60% zle nakonfigurovaných a napadnutých malvérom.
Spoľahlivá antivírusová a antimalvérová ochrana, ktorá skenuje zariadenia v reálnom čase, dokáže identifikovať a odstrániť hrozby skôr, než spôsobia škodu.
Používanie firewallov je ďalšou kľúčovou zásadou - bránia neoprávnenému prístupu do siete a k zariadeniam.
Bezpečné správanie užívateľov je rovnako dôležité. Je nevyhnutné, aby sa (nielen) zamestnanci naučili neklikať na podozrivé odkazy a neotvárať neznáme e-mailové prílohy.
Vzdelávanie o phishingu a sociálnom inžinierstve pomáha používateľom rozpoznať útoky, ktoré často slúžia ako vstupná brána pre malvér.
Pravidelné zálohovanie dát je viac ako kľúčové - umožňuje obnovu stratených informácií bez nutnosti platiť výkupné pri ransomvérovom útoku.
Používanie silných, jedinečných hesiel pre každú službu a zavedenie dvojfaktorovej autentifikácie, kde je to možné, výrazne zvyšuje úroveň bezpečnosti.
Obmedzenie prístupových práv na princípe najmenších oprávnení (tzv. „least privilege") minimalizuje riziko, že škodlivý softvér získa cez kompromitovaný účet prístup k citlivým informáciám.
Kombinácia týchto technických nástrojov a vedomého prístupu k digitálnej bezpečnosti výrazne znižuje riziko napadnutiu malvérom.
Čo si z článku odniesť?
Infekcia môže viesť k úniku citlivých informácií: Malwar typu spyware a trójske kone, ako napríklad Zeus, môžu kradnúť citlivé informácie, čo ohrozuje bezpečnosť firemných údajov a dôveryhodnosť firmy.
Malwar môže zneužívať firemnú infraštruktúru na ďalšie útoky: Malwar ako Mirai a iný môže infikovať zariadenia a využívať ich na ďalšie útoky, čím zvyšuje riziko pre ďalšie firmy a infraštruktúru.
Prevencia zahŕňa kombináciu technických a procesných opatrení: Pravidelne aktualizujte softvér, používajte silné antivírusové programy, vzdelávajte zamestnancov o bezpečnostných hrozbách a zálohujte dáta, aby ste minimalizovali riziko a dopad malwarových útokov.
